Stratili ste kľúče? Uvarte si kávu

— Lenka Uherová

Ste milovníkom kávy, ale bojíte sa, že vám môže jej prílišná konzumácia uškodiť? Nový výskum zameraný na preventívne účinky kávy v súvislosti s demenciou vás možno presvedčí, aby ste si dopriali s pokojným svedomím aj viac šálok tohto teplého nápoja denne.

Stratili ste kľúče? Uvarte si kávu

Ilustračná fotografia, zdroj: pixabay.com/ unsplash

Štúdia publikovaná tento rok v časopise Journals of Gerontology Series A skúmala vplyv kávy a kofeínu v súvislosti s pravdepodobnosťou vzniku demencie u starších žien po menopauze vo veku 65 a viac rokov. Vedci z University of Wisconsin zistili, že konzumácia troch šálok kávy denne s množstvom kofeínu odpovedajúcim obsahu tejto látky aj v piatich šálkach čierneho čaju, či ôsmych plechovkách Coly môže pôsobiť preventívne voči demencii.

Nejde o prvú štúdiu zaoberajúcu sa kávou, ako preventívnym nástrojom voči chorobám mozgu. Potenciálnymi výhodami užívania kávy, či kofeínu sa zaoberalo už viacero štúdií v minulosti a jedna z nich napríklad preukázala, že táto látka pomáha ochrániť myši pred vznikom Alzheimerovej choroby a pred ďalšími formami porúch myslenia.

Viac kofeínu, menšie riziko?

Veľmi málo výskumov bolo ale vykonaných v súvislosti s ľuďmi. A tak vedci z University of Wisconsin dali vyplniť dotazník približne 6 500 starším ženám, kde mali zaznamenať, aké množstvo nápojov obsahujúcich kofeín denne vypijú.

Na základe množstva prijatého kofeínu ich následne rozdelili do dvoch skupín podľa toho, či denne prijmú okolo 261 miligramov (mg) kofeínu, čo je považované za strednú hodnotu, alebo majú nízky príjem, teda okolo 64 mg na deň.  

Denný príjem 300 mg kofeínu zodpovedá trom až šiestim šálkam kávy denne, čo by pri zdravom životnom štýle nemalo spôsobovať žiadne zdravotné riziká. Obsah kofeínu v jednej šálke pritom závisí od druhu konzumovanej kávy. Šálka instantnej kávy má okolo 50 – 60 mg kofeínu, prekvapkávaná od 80 do 110 mg a espresso od 90 do 150 mg.

Riziko vzniku demencie bolo nakoniec preukázané v 388 prípadoch, pričom väčšina týchto osôb bola zaradená do skupiny s nižšou spotrebou kofeínu. U osôb s vyššou dennou spotrebou kofeínu bolo preukázané o 36 percent nižšie riziko.

Vedci si síce nie sú istí, prečo tomu tak je, ale naznačujú, že tento efekt môže byť príčinou toho, že kofeín blokuje v mozgu receptory adenozínu, ktorý sa podieľa na regulácii neurologických procesov, ako je spánok, úzkosť, či pamäť.

Okrem mozgu aj obličky, či pečeň

Základnou vlastnosťou kofeínu je, že prekrvuje mozog, ale povzbudzuje aj činnosť srdca, nervov, obličiek a svalov. Dobré účinky má hlavne bez prísad, ako mlieko a cukor.

Preto pitie kávy vraj nepôsobí pozitívne iba v prípade mozgových ochorení, ale podľa vedcov z Catholic University of the Sacred Heart údajne znižuje aj riziko obličkových a žlčníkových kameňov.

Vedci zo Southampton University zas zistili, že už tri šálky kávy denne chránia pred vznikom cirhózy pečene. Výskum z Keiser Permanente v Kalifornii ešte navyše preukázal, že káva tiež dokáže zmierniť aj negatívne účinky napáchané alkoholom.

Pravidelná konzumácia kávy tiež údajne znižuje riziko vzniku cukrovky 2. typu, pretože v tráviacej sústave vylučuje peptidy, organické chemické zlúčeniny, čím dochádza k zníženiu hladiny glukózy v krvi. K tomuto záveru zas prišli vedci z Federal University of Sao Paulo.

Kava pixabay com Couleur

Ilustračná fotografia, zdroj: pixabay.com/ Couleur

Aj rakovina?

Káva má aj antioxidačné účinky, čo zas môže pôsobiť obranne voči niektorým druhom rakoviny. Výskum kávy z roku 2013 na Harvard School of Public Health ukázal, že už dve šálky denne znižujú riziko výskytu rakoviny maternice o sedem percent a pri zhruba štyroch šálkach je riziko vzniku rakoviny dokonca nižšie o štvrtinu. To údajne platí aj v prípade bezkofeínovej kávy.

Káva je často diskutovaná aj kvôli svojim škodlivým účinkom. Ako uviedol český toxikológ Jiří Patočka zo Zdravotně sociální fakulty Jihočeskej univerzity pre časopis Vojenské zdravotnické listy, škodlivé látky v káve sa vyskytujú iba vo veľmi malej miere. Vznikajú pri procese praženia a odvar z rozomletých surových kávových bôbov ich neobsahuje.

Na čo by sme si ale pri pití kávy mali dávať pozor je to, kedy ju konzumujeme. Malo by to byť minimálne po prvom rannom jedle, pretože jej pitie na lačný žalúdok stimuluje produkciu kyseliny chlorovodíkovej, ktorá by sa mala v žalúdku tvoriť iba na trávenie jedla.

Následkom častejšiej tvorby môže byť to, že sa nebude dostatočne produkovať pri veľkom jedle a hlavne tráviť bielkoviny, ktoré nestrávené putujú zo žalúdka do tenkého čreva. Nestrávené bielkoviny môžu spôsobovať nadúvanie a plynatosť, ale aj Syndróm dráždivého čreva, či viesť až k rakovine hrubého čreva.

Zdá sa teda, že káva v primeranej miere je zdraviu prospešná a ak dodržiavame určité pravidlá, nemusíme mať obavy, ak si ju doprajeme ráno – hlavne po jedle, ale aj poobede. Pokojne si tretiu môžete dať aj na večer, ak teda nemáte problém so zaspávaním.

Odporučiť e-mailom

Komentáre

Prihláste sa na odber noviniek zo sveta vedy priamo do Vášho e-mailu

* povinné polia