Chronoterapia si všíma načasovanie jednotlivých procesov v tele. Podľa priekopníka chronoterapie, biomedika Francisa Leviho, je založená na podávaní liečby podľa biologických rytmov. Chronobiológia pritom predpokladá, že sa molekulárne hodiny v rakovinových bunkách často nezhodujú s tými zdravými.

Nie je veľmi vyberavá

Chemoterapia lieči rakovinu tak, že prostredníctvom podávaných liekov zabíja nádorové bunky. Lieky pôsobia rozlične - niektoré poškodzujú časti buniek, iné narúšajú ich rast alebo nádoru odoberajú stavebné prvky. Môžu sa používať samostatne alebo aj kombinovať, aby sa zvýšila efektivita a znížili  účinky.

Nádorové a zdravé bunky sa však po metabolickej stránke odlišujú len málo a lieky zabíjajú aj tie zdravé. Či je potom liečba účinná už závisí od odolnosti pacienta.

Výskum samozrejme prináša aj nové lieky, ktoré dokážu bunky rozpoznať napríklad na základe vonkajších znakov. Medzi takéto lieky patria aj takzvané monoklonálne protilátky (MP).

Pri chronoterapii sa ale zdá, že by podávanie chemoterapie v čase, kedy je pacientovo telo najviac prístupné liečbe, mohlo posilniť jej vplyv až dvojnásobne. Takýto postup by tiež mohol znížiť vedľajšie účinky liečby.

Spomínané cykly v našom tele totiž ovplyvňujú aj to, ako pôsobí pečeň na imunitný systém. Kvôli tomu reaguje s postupom dňa naše telo na rôzne lieky inak.

Majú pravidelnú pracovnú dobu

Francis Levi už dlhšie pracuje s ľuďmi s rakovinou hrubého čreva a jeho výskum už ukázal, že správne načasovanie chemoterapie môže mužom predĺžiť život o tri mesiace.

U žien sa rovnaký efekt nepreukázal. Príčinou môže byť podľa Francisa Leviho fakt, že u žien je toxicita liekov proti rakovine asi o 25 percent vyššia ako u mužov. Keď je liek pre pacienta príliš toxický, vnútorný rytmus sa naruší a akýkoľvek potenciálny prínos liečby sa stráca.

Francis Levi pri pacientoch s rakovinou hrubého čreva tiež zistil, že polovica z nich má biologický rytmus nastavený podobne, ako u zdravých ľudí. Druhá polovica ho má posunutý približne o šesť hodín dopredu, alebo dozadu.

F. Levi tak vybavuje pacientov nositeľnými senzormi, ktoré zaznamenávajú ich telesnú teplotu a pomáhajú určiť, či sa ich biologický rytmus vychyľuje z normy. Lekárom to umožňuje vytvoriť individuálny časový plán liečby.

Takéto monitorovanie pacientov môže mať aj inú výhodu. V štúdii INCASA F. Levi a jeho kolegovia zistili, že nečakané narušenie vnútorného cyklu pacienta môže viesť k núdzovej hospitalizáci. Vďaka senzorom tak môžu sledovať jeho stav a predvídať zhoršenie.

Synchronizujú sa

Časovaniu vnútorného systému sa venuje aj Maria Comas Soberats z University of Sydney v projekte CANCERTIME. Jej výskum sa ale orientuje priamo na časovacie systémy rakovinových buniek a ich možné použitie v boji proti chorobe.

Počas výskumu vedkyňa zistila, že sa rakovinové bunky časovo synchronizujú s telom pacienta. „Pre normálne aj nádorové bunky je dôležité mať hodiny a synchronizovať sa so zvyškom tela. Vďaka tomu je známe, kedy sú k dispozícii živiny,” povedala Maria Comas Soberats pre magazín Horizon 2020.

Počas testov na myšiach tiež zistila, že lieky ničiace rakovinové bunky sú účinnejšie počas dopoludnia, kedy myši obyčajne spia, ako večer.

Zdá sa, že chronoterapia má v prípade liečby rakoviny veľkú perspektívu, no M.C. Soberats upozorňuje, že k jej bežnému využívaniu vedie ešte dlhá cesta.

Cieľom vedcov je teraz získať viac dát a dosiahnuť, aby lekári začali premýšľať o čase, v ktorom pacientom liečbu poskytujú.