Správa sa zaoberá trendmi vo výžive a predložil ju britský think tank The Overseas Development Institute.

Svet zažil v posledných 30-tich rokoch boom, pokiaľ ide o nárast osôb, trpiacich obezitou alebo nadváhou. Globálne podiel dospelých ľudí s nadváhou, alebo obezitou narástol z 23 % v roku 1980 až na tretinu populácie - 34 % v roku 2008. V absolútnych číslach to znamená 1,46 miliardy ľudí.

Problém s obezitou a nadváhou je najviditeľnejší v najbohatších krajinách, ale do popredia sa dostávajú aj krajiny s rýchlo rastúcimi ekonomikami.

Aj za samotným nárastom sú najmä rozvíjajúce sa ekonomiky. V nich sa počet takýchto ľudí za posledných 30 rokov viac ako strojnásobil z 250 miliónov na 904 miliónov. V rozvinutých krajinách narástol 1,7-krát.

Za najtučnejšiu krajinu sa považuje stále USA, kde až 71 % dospelej populácie trpí nadváhou alebo obezitou. Na druhej strane ešte stále trpia stovky miliónov ľudí v rozvojových krajinách najmä Afriky a Ázie podvýživou.

Nadváha znamená, že index telesnej hmotnosti BMI je vyšší ako 25. Pri obezite presahuje hodnotu 30.

Vyšší zárobok sa prejaví na strave

Za alarmujúce čísla môže rastúca životná úroveň a príjmy domácností, či postupná urbanizácia. Toto zmenilo aj stravovacie návyky. Ľudia jedia viac mäsových výrobkov, tukov, cukru a solí.  

Autori správy si všimli aj akúsi homogenizáciu stravovacích návykov, za čo môže napríklad globalizácia, či silný vplyv reklamy.

Na druhej strane existujú stále rozdiely medzi regiónmi a štátmi, dokonca aj medzi takými, ktoré sú na približne rovnakej ekonomickej úrovni. Rozdiely súvisia s kultúrou stravovania a preferenciami obyvateľstva. Rozdiely sú aj medzi sociálnymi skupinami v rámci jednej krajiny.

„Problémy spôsobené nadmernou konzumáciou tukov a cukrov sú dnes problémom celého sveta, nie len západu,“ vyhlásil Tim Lobstein z Medzinárodnej asociácie pre výskum obezity.

„Najviac šokuje rozsah, v akom obezita v súčasnosti ovplyvňuje rozvojové, ako aj rozvinuté ekonomiky,“ dodáva.
Spolu so zmenou stravovania a nárastom priemernej hmotnosti je spojený aj nárast ochorení, ako je cukrovka, srdcovo-cievne ochorenia, či rakovina.

Mäso bude drahšie

Podľa správy ľudia celkovo jedávajú dostatok obilnín, ale málo ovocia a mliečnych výrobkov.  V rozvojových krajinách majú tiež v strave nedostatok proteínov z mäsa a rýb.

V budúcnosti bude spolu s rastom svetovej populácie silnieť tlak hlavne na potraviny z mäsa. Dá sa preto očakávať aj nárast cien.

Na spotrebu mäsa má najväčší vplyv ekonomika štátu a príjmy obyvateľov. Sú však štáty, ktoré sa vymykajú priemeru. K týmto krajinám zaradila analýza aj Slovensko, keďže mäso jedávame v porovnaní s inými štátmi vzhľadom na úroveň našej ekonomiky podpriemerne.

Zámerom správy je v prvom rade motivovať vlády, aby začali s týmto problémom niečo robiť.

Pozitívnym príkladom je Južná Kórea, kde vďaka vládnym programom si ľudia častejšie pripravujú nízkotučné jedlá a konzumujú štyrikrát viac ovocia ako pred 30 rokmi.