Európska únia začala aktívnejšie bojovať proti testovaniu kozmetických výrobkov na zvieratách pred viac ako dvadsiatimi rokmi. Až pred dvoma rokmi sa im však toto úsilie podarilo zavŕšiť úplným zákazom, ktorý sa vzťahuje aj na testovanie mimo Európskej únie. Tak totiž výrobcovia predtým obchádzali prvý zákaz.

Databáza účinkov

Plná náhrada testovania na zvieratách zatiaľ nebola vyvinutá, vedci však po sprísnených zákazoch začali hľadať inú cestu ako chrániť ľudské zdravie pre nežiaducimi účinkami kozmetiky. Jedným z takýchto pátraní je aj projekt COSMOS, ktorý je financovaný z európskych zdrojov.

V rámci tohto projektu sa vedcom podarilo dosiahnuť sľubné výsledky. Vyvinuli totiž komplexný počítačový model, ktorý dokáže predpovedať, kam v tele putujú chemikálie po tom, čo sa dostanú do kontaktu s ľudským tkanivom.

Výskumníci zároveň zostavili databázu, ktorá obsahuje vyše 5000 látok využívaných v kozmetickom priemysle. Databáza nezostáva len pri vymenovávaní látok, ale obsahuje aj všetky ich známe účinky.

„Silou databázy COSMOS je, že môžeme vyhľadať účinok, napríklad na pečeň a prepojiť ho s chémiou,“ vyjadril sa pre magazín Horizontu 2020 vedecký koordinátor projektu Mark Cronin.

Počítačový model pri práci začína od molekulárnej úrovne a postupne sleduje postup skúmaných látok cez bunky do orgánov a celého tela.
Na základe tohto „prenasledovania“ môže zistiť, koľko z danej látky v skutočnosti dorazí do konkrétnej bunky či orgánu. Navyše odhalia aj to, či má látka negatívne účinky na konkrétny orgán, jednotlivca, alebo aj celú populáciu.

Vedci kombinujú výsledky počítačových simulácií s výsledkami laboratórnych testov. Na základe tohto spojenia by mali následne dospieť k spoľahlivým záverom, a to všetko bez ubližovania zvieratám.

Všetko začína od pečene

Projekt COSMOS je spolu s ďalšími piatimi projektmi súčasťou väčšej iniciatívy SEURAT. Európska únia ju spolu s asociáciou Cosmetics Europe financuje práve kvôli vývoju nových vedeckých nástrojov pre skúmanie vplyvu chemikálií na ľudské telo.

Vedci pritom neskúmajú len to, či je chemikália sama o sebe bezpečná, ale aj to, aké dávky môžu byť pre ľudí škodlivé. Aj chemikália známa ako bezpečná sa totiž môže zmeniť na nebezpečnú, pokiaľ sa jej do tela dostane priveľa.

Na to, že aby sme pochopili toxické účinky chemikálií, musíme najprv dôkladne pochopiť ľudskú pečeň. Tá je totiž v boji so škodlivými látkami nezastupiteľná.

Práve na tento fakt sa sústredí HeMiBio, ďalší projekt patriaci po SEURAT, v rámci ktorého výskumníci vyvinuli „pečeň na čipe“. Cez ňu môžu sledovať reakcie a stav pečene pod vplyvom najrôznejších chemických látok.

Náhrady originálov

Pokiaľ sa pýtate, prečo je potrebné vytvárať pre takéto testy počítačovú pečeň, jedným z dôvodov je rýchlejšie a rôznorodejšie testovanie. Ďalším je to, že orgány, ktoré majú vedci k dispozícii, bývajú poškodené. Často ich totiž darujú práve pacienti s ochoreniami pečene.

Ďalší z projektov, NOTOX, sa preto zase zameriava na získanie alternatívnych buniek, ktoré by reagovali tak, ako pečeňové.

„Cieľ iniciatívy je jasný – nahradiť, zredukovať a očistiť využívanie zvierat na vedecké účely,“ vyjadril sa pre magazín H2020 člen iniciatívy SEURAT Maurice Whelan. Európska únia síce zakázala testovanie na zvieratách v kozmetickom priemysle, stále sa však môžu využívať v rámci biomedicínskeho výskumu a testovania bezpečnosti, pokiaľ je to uznané za potrebné. Ultimátnym cieľom Európskej únie je zrušiť akékoľvek využívanie zvierat na podobné účely.

Projekt SEURAT sa tento rok končí, jeho činnosť však prevezme nová výskumná iniciatíva EU-ToxRisk, financovaná z programu Horizont 2020.