rozhovor Žijeme na jednej veľkej strelnici a zatiaľ sme mali šťastie

— Zuzana Vitková

V pondelok sa k Zemi priblížil asteroid 2004 BL86. Preletel okolo nás vo vzdialenosti „len kúsok za Mesiacom“. Je to príliš blízko alebo dostatočne ďaleko? Čo z toho vedia vedci vyčítať? Pýtali sme sa Jozefa Kozára, vedca a šéfredaktora časopisu SCIENCE MARS Journal.

Žijeme na jednej veľkej strelnici a zatiaľ sme mali šťastie

ilustračná fotografia, zdroj: nasa.gov

kozar jozefJozef Kozár je šéfredaktor časopisu SCIENCE MARS Journal. V rámci výskumu sa špecializuje na kozmické sondy a na iné systémy pre technologický výskum planét, predovšetkým Marsu. V súčasnosti pracuje na teoretickom koncepte satelitného navigačného systému pre Mars a na výskume súvisiacich prírodných podmienok planéty Mars.

Ako blízko by musel asteroid preletieť, aby sme to nejako pocítili?
Musel by byť viac-menej na kolíznom kurze so Zemou, čo sa však v tomto prípade nestalo. Asteroid minul Zem vo väčšej vzdialenosti, ako je vzdialenosť Mesiaca od našej planéty.

Keby však minul Zem napríklad v blízkosti, v ktorej sa už nachádzajú vzdialené orbity niektorých našich umelých satelitov, mohol by samozrejme ohroziť ich existenciu.

Ako najďalej majú naše satelity svoje orbity?
Sú to orbity vo výškach cez 36-tisíc kilometrov od povrchu Zeme. V týchto výškach sa nachádzajú takzvané geosynchrónne orbity a geocentrické orbity.

Mohol by príliš tesný prelet asteroidu priamo ovplyvniť život na našej planéte?
Pri zohľadnení prírodných zákonov a nebeskej mechaniky by čisto teoreticky mohol mať veľmi tesný prelet veľkého telesa vplyv aj na našu planétu. Je to však iba hypotetická otázka. Všetky tieto asteroidy sú totiž presne sledované a máme vypočítanú predikciu pohybu drvivej väčšiny asteroidov, ktoré poznáme.

Čo môžu vedci z pozorovania asteroidov odčítať?
Pozorovanie asteroidov je dôležitou časťou kozmických aktivít. Asteroidy majú totiž rôznu veľkosť, od malých skál až po obrovské objekty, ktoré v niektorých prípadoch hraničia s veľkosťou planét (podľa klasifikácie Medzinárodnej astronomickej únie).

Orbitálne dráhy týchto telies v mnohých prípadoch križujú dráhy planét slnečnej sústavy, aj keď drvivá väčšina týchto objektov obieha Slnko medzi dráhami Marsu a Jupitera.

Sledovanie týchto objektov je dôležité práve z dôvodu potenciálneho ohrozenia Zeme, pokiaľ by niektorý z asteroidov bol na kolíznom kurze s našou planétou. V takom prípade by bolo nevyhnutné takýto asteroid odkloniť, pretože jeho zásah do Zeme by pre nás mohol mať fatálne následky.

Niečo také poznáme, našťastie, len z katastrofických filmov. Vedeli by sme si v takejto situácii poradiť?
Existuje niekoľko teórií, ako takýto odklon previesť, avšak stále sú to len teórie. Preto je táto téma jednou z najdôležitejších, ktorými by sme sa určite mali zaoberať. Jednoducho povedané, žijeme na jednej veľkej strelnici a zatiaľ sme mali šťastie.

Stalo sa v minulosti, že by nám nejaká vážnejšia kolízia hrozila?
Áno, v histórii našej planéty už došlo aj ku kolíziám, respektíve k impaktom takýchto telies. Najznámejším je výbuch veľkého telesa nad Tunguzskou oblasťou na Sibíri začiatkom 20. storočia. Satelity na orbitách sú však často ohrozované drobnými meteoroidmi a úlomkami z väčších telies. Pri svojej rýchlosti dokážu tieto objekty vážnejšie poškodiť naše technológie, čo sa niekoľkokrát aj stalo.

Napáchal nejaký asteroid v minulosti na Zemi vážnejšie škody, keď opomenieme ten, ktorému sa pripisuje vyhynutie dinosaurov?
Áno, už spomínaný tunguzský meteorit. Ten však nezasiahol obývanú oblasť, ale rozľahlé územie na Sibíri. Dopad asteroidu by znamenal pravdepodobne zánik života v takom zmysle, ako ho poznáme teraz. Preto sú pre nás nebezpečné aj impakty menších telies. Asi najznámejším bol pád meteoritu v ruskom meste Čeljabinsk, ktorý napáchal škody a niekoľko osôb bolo podľa medializovaných informácií zranených.

Približne ako často spadne na Zem asteroid alebo jeho zvyšok?
Do atmosféry Zeme prenikajú drobné úlomky a meteoroidy takmer neustále. Rozdiel je len v ich veľkosti – od prachových čiastočiek, po väčšie úlomky, ktoré zhoria v atmosfére, až po veľké telesá. Frekvenciu kolízií Zeme s veľkými telesami  a dajme tomu s asteroidmi nie je ľahké stanoviť.

Podľa vedcov z NASA sa asteroid do podobnej blízkosti nedostane najmenej ďalších 200 rokov. S akou presnosťou to vedia predpovedať?
Ako som už spomenul, tieto asteroidy sú neustále sledované, avšak pravdou je aj to, že neustále dochádza k objavom nových a nových asteroidov rôznych veľkostí. Tu zohrávajú veľmi dôležitú  úlohu najmä amatérski astronómovia po celom svete, následná výmena informácií, katalogizovanie takýchto telies a ich sledovanie.

Je pravda, že takýto asteroid sa dostane k Zemi takto blízko až o ďalších 200 rokov. Položme si však otázku, čo keď zajtra, pozajtra alebo niekedy inokedy v tomto období objavíme ďalšie takéto objekty? Čo keď ich objavíme neskoro? My a naša planéta sme len „zrnko“ v obrovskom svete plnom mnohých ďalších „zrniek“, ktoré ešte nepoznáme. Preto je veľmi dôležité svet okolo nás a našej planéty čím viac poznávať. Veda má v našom živote nezastupiteľné miesto, čoho dôkazom sú aj asteroidy.

 

Asteroid doprevádzal na ceste aj malý mesiac. Pozrite si video, ktoré zverejnila NASA

Odporučiť e-mailom

Komentáre

Prihláste sa na odber noviniek zo sveta vedy priamo do Vášho e-mailu

* povinné polia