Misia Mars 2020 prešla jedným z posledných dôležitých schvaľovaní a jej vývoj teraz môže pokračovať do finálnej fázy – konštrukcie samotného rovera. Vývoj a konštrukcia prebiehajú v Laboratóriách prúdového pohonu (JPL) americkej NASA v Pasadene, v Kalifornii.

Archeológ mikróbov

Sonda bude postavená na základe overenej konštrukcie jej predchodkyne – sondy Curiosity. Mars 2020 sa však bude od Curiosity samozrejme odlišovať, a to takmer vo všetkých dôležitých aspektoch.

Sonda ponesie na svojej palube celú škálu nových vedeckých prístrojov, pomocou ktorých bude analyzovať vzorky na povrchu Marsu. Hlavným cieľom jej misie bude hľadanie stôp prípadného mikrobiálneho života, ktorý by na povrchu Marsu existoval v súčasnosti, ale aj identifikácia potenciálnych mikrobiálnych fosílií, čiže pozostatkov a dôkazov o existencii života na povrchu Marsu v minulosti.

Rover Mars 2020 bude disponovať pohyblivým ramenom, pomocou ktorého bude vzorky zbierať, novým vŕtacím zariadením a systémom kamier so schopnosťou snímať obraz vo veľmi vysokom rozlíšení.

Nazbierané vzorky rover nebude len analyzovať, ale aj ukladať do špeciálnych dóz v tvare rúrok, ktoré uloží na vopred definované miesta na povrchu Marsu. Dózy budú neskôr vyzdvihnuté inými misiami kozmických sond a odoslané na analýzu na Zem, alebo dokonca zozbierané budúcou posádkou pilotovanej misie na Mars.

Lepšie technológie sprístupňujú nové lokality

Sonda bude zo Zeme štartovať v lete roku 2020 a na Marse bude pristávať vo februári roku 2021. Samotné pristátie bude prebiehať rovnako, ako v prípade Curiosity. Mars 2020 bude pristávať pomocou takzvaného „žeriavu“, kedy je rover položený na povrch pomocou špeciálnych lán.

Manéver pristátia bude pozostávať z niekoľkých fáz. Od pristátia Curiosity sa bude vyznačovať významným zlepšením samotnej presnosti, keďže sondu bude možné naviesť na vopred stanovené miesto. Vďaka tomu bude môcť pristáť aj na menej prístupnom mieste s prekážkami.

Rover Curiosity na povrchu Marsu. Zdroj: NASA/JPL-Caltech/MSSS

Tento fakt je veľmi dôležitý najmä z vedeckého pohľadu na samotnú misiu, keďže najzaujímavejšie miesta takmer vždy ležia v menej prístupných lokalitách. Samozrejme, „menej prístupné“ v kozmických technológiách a v planetárnej vede znamená niečo iné, ako tu na Zemi.

Doterajšie pristátia kozmických sond boli takmer vždy výlučne orientované na lokality, kde sa vyskytuje čo najmenej prekážok, ktoré by mohli sondu ohroziť. Technológie svojím vývojom postupne umožňujú aj výber menej prístupných miest, i keď samozrejme nepôjde o príliš riskantné miesta, ale jednoducho o lokality, kde sme sa predtým so sondou pristáť neodvážili.

Zvuky Marsu

Veľkou zaujímavosťou z inžinierskeho a technologického hľadiska bude aj fakt, že pristávací manéver bude snímaný sadou palubných kamier. Sledovať budú otvorenie a brzdenie padákového systému a fungovanie propulzného systému, spomínaného „žeriavu“.

Takto získané informácie budú neskôr využité pri zdokonalení a vývoji nových riešení pre ďalšie kozmické sondy smerujúce na Mars, ale aj pre moduly potrebné pre budúce pilotované misie s ľudskou posádkou.

Zaujímavosťou bude aj sada veľmi citlivých mikrofónov na palube sondy, ktoré budú zaznamenávať zvuky na povrchu Marsu. Ľudstvo sa tak bude môcť po prvýkrát naplno započúvať do toho, čo sa nám tento fascinujúci svet snaží povedať.

Samotnú misiu sondy Mars 2020 podrobne sledujeme aj na Leteckej fakulte Technickej univerzity v Košiciach. Podrobnosti a aktualizácie, či vyjadrenia odborníkov na kozmické misie a planetárnu vedu nájdete aj na našich fakultných webových stránkach venovaných kozmickým technológiám .