rozhovor Vladimír Šucha: V budúcnosti nás čaká súboj o talent

— Zuzana Vitková

V rámci oficiálneho predstavenia nového programu Európskej únie Horizont 2020, navštívil Slovensko čerstvý generálny riaditeľ Spoločného výskumného centra (Joint research centre) Európskej komisie Vladimír Šucha. Pre science.sk sme sa s ním rozprávali o tom, čo bude v nasledujúcich rokoch jeho povinnosťami, ale aj tom, akým výzvam bude musieť Európa v rámci vedy čeliť.

Vladimír Šucha: V budúcnosti nás čaká súboj o talent

Vladimír Šucha na konferencii Horizon 2020 Connections, foto: SOVVA

Vladimír Šucha je generálnym riaditeľom Spoločného výskumného centra, ktoré funguje pod Európskou komisiou. Funkciu vykonáva od 1.1. 2014, pričom už od roku 2012 pôsobil v Spoločnom výskumnom centre, ako zástupca generálneho riaditeľa. Ide o zatiaľ najvyššiu apolitickú funkciu, ktorú dosiahol Slovák v Európskej únii.

Horizont 2020 spolufinancuje aj Spoločné výskumné centrum (JRC). Aká je úloha JRC v rámci tohto programu?
Horizont má dve časti. Jedna  podporuje nepriamy výskum a druhá priamy, pričom JRC má na starosti tú druhú časť.
Čo sa týka financovania, peniaze z Horizontu predstavujú zhruba dve tretiny celkového rozpočtu JRC. Do poslednej tretiny patria financie z priamych kontraktov s jednotlivými súčasťami Európskej komisie, alebo tretími stranami.

Čo je hlavnou úlohou JRC?
Transformovať vedecké poznanie do poradenstva pre tvorbu sektorových politík Európskej únie. Funguje to tak, že vždy keď Európska komisia pripravuje nejakú novú legislatívu, alebo nové politiky, ktoré potrebujú vedeckú argumentáciu, a to je väčšina z nich, tak ich Spoločné výskumné centrum pripraví. Ide o rôzne oblasti od životného prostredia, cez energetiku, dopravu, inovačnú politiku, poľnohospodárstvo, vodné hospodárstvo a tak ďalej.

Tieto podklady spracovávate, alebo sa venujete aj vedeckému výskumu?
Samozrejme venujeme sa aj vedeckému výskumu a zároveň ich získavame aj cez siete našich spolupracovníkov, ktorých máme po celom svete. Získané poznatky následne spracovávame do podoby, ktorá je zrozumiteľná pre tých, ktorí pripravujú a schvaľujú nejaké legislatívne rozhodnutia.  

Ako sa Vám zmenil pracovný život od prvého januára, keď ste nastúpili na post generálneho riaditeľa Spoločného výskumného centra?
Ja som už rok a pol v Spoločnom výskumnom centre pôsobil na pozícii zástupcu, ale mať úlohu Generálneho riaditeľa je trošku iné. Tým, že som sa na tento post posunul, nemám zástupcu. Čiže robím v podstate všetku prácu, ktorú som robil predtým, aj tú ktorú robil predchádzajúci generálny riaditeľ, čo je samozrejme náročnejšie.
Medzi hlavné priority mojej práce patrí, dobre sa pozrieť mimo Spoločného výskumného centra, identifikovať najdôležitejšie spoločenské výzvy a následne v spolupráci s jednotlivými sektorovými politikami Európskej Komisie, definovať niekoľko hlavných priorít. Potom sa musím pozrieť dovnútra Spoločného výskumného centra a zistiť, či robíme našu prácu tým najefektívnejším spôsobom.

Ktoré oblasti potrebujú z pohľadu generálneho riaditeľa najviac zefektívniť?
Vždy je čo zlepšovať, predovšetkým v transverzálnej spolupráci v niečom, čomu sa hovorí manažment a zdieľanie poznatkov. Sú to veľmi dôležité veci, lebo každá inštitúcia má tendenciu, rozdeliť sa do individuálnych sektorov, povedzme takých oddelených škatuliek. Spolupráca je potom samozrejme slabšia. To, aby sme viac vnútorne spolupracovali, je veľká výzva, lebo veľké spoločenské otázky prakticky nikdy nie sú jednosektorové. Preto musíme svoju prácu preorientovať tak, aby sme mali viac celistvý pohľad na veci, aj keď sa na prvý pohľad zdajú jednoduché.

Aké postavenie ma Európska veda v tvrdej konkurencii amerického a ázijského výskumu?
Povedal by som, že nie je zlá, ale je stagnujúca, alebo zhoršujúca sa. Dlhodobo, podľa všetkých ukazovateľov, ktoré vieme odsledovať, sa americká veda ukazuje ako najlepšia a najefektívnejšia. Dosahuje vynikajúce výsledky v základnom výskume, ale má aj oveľa väčšiu kapacitu v aplikovanom výskume a v tom je výrazne lepšia ako ktokoľvek iný. Ešte sa musíme veľa učiť transformovať vedecké výsledky do ekonomického procesu. V tomto ohľade Európa zaostáva. Potom sú tu ázijské krajiny, ktoré sledujúc ekonomický úspech Európy a USA pochopili, že cesta vedie cez inovácie, poznanie a cez zvyšovanie pridanej hodnoty svojej produkcie, takže investujú do vedy.
Základné determinanty spoločnosti sú suroviny a tie nimi aj zostanú. Vidíme koľko zápasov prebieha o ropu, plyn, energetické suroviny a rôzne iné. V nasledujúcom období však pribudne ďalší veľmi významný element a to zápas o talent. Tento zápas zatiaľ vyhrávajú Spojené štáty a po nich nasledujú opäť ázijské krajiny. Tým, že veľa investujú, vytvárajú vynikajúcu infraštruktúru a zaujímavé tímy, čím priťahujú najtalentovanejších ľudí. Európa musí byť jednak schopná udržať si svojich najtalentovanejších ľudí, ale takisto ich aj v mnohých oblastiach prilákať zo zahraničia. V tejto súvislosti musím povedať, že veľmi zaujímavo pôsobí fakt, na ktorý poukazujú mnohé štúdie predovšetkým zo Spojených štátov a to, že peniaze nie sú tým najviac rozhodujúcim elementom, ale že ich je oveľa viac.

Má Európa nejaký plán, ako zatraktívniť európske vedecké prostredie pre talentovaných vedcov?
Áno, Európa sa týmto problémom intenzívne zaoberá. Niekoľko plánov, od ktorých si sľubuje zlepšenie, je integrovaných v Horizonte 2020. Predovšetkým v rámci piliera Excelentná veda, v rámci ktorého funguje program Marie Curie Sklodowska, zameriavajúci sa na mobilitu, atraktivitu práce a vyhľadávanie talentov. Zároveň prebieha aj program Erasmus+, ktorý sa zameriava na podporu zručností a zamestnanosti mladých a takisto aj na modernizáciu vzdelávania.
Podpora talentovaných vedcov samozrejme nie je len úloha Európskej komisie. Každá krajina by mala vytvoriť svoj program a následne môžu spoločne Európu výrazne zatraktívniť.
Je to veľká výzva takisto pre Slovensko. Bez schopných, talentovaných ľudí sa sem nedostanú peniaze z Horizontu 2020,ktorý je veľkou príležitosťou pre rozvoj a realizáciu výskumu na svetovej úrovni, ako aj jeho uplatnenie v praxi. Zároveň, pokiaľ aj Slovensko vyprodukuje špičkové výsledky, bez kreatívnych ľudí, ktorí sú schopní pozrieť sa na vec z iného uhla, nebude možné vytvoriť poznatkom pridanú hodnotu.

Akým výzvam, okrem udržania si talentov, musí slovenská veda čeliť celkovo, ale aj v procese zapájania so sa do programu Horizont 2020?
Jednak sú to výzvy, ktorým čelí spoločnosť a potom výzvy v oblasti nastavenia efektívnej vednej politiky.  Veda na Slovensku by tak ako aj veda všade na svete, mala reflektovať celospoločenské problémy a hlavné trendy. To je najväčšia výzva vedy a platí to aj pre Slovensko.
Potom taká vnútorná výzva slovenskej vedy je určiť si hlavné priority a sústrediť sa na ne. Nemôžeme mať excelentný výskum vo všetkých oblastiach. Na to nemáme kapacitu. Preto sme v Európskej únii a tvoríme spoločenstvá, aby sme spoločenským výzvam mohli čeliť ľahšie.

Čo je pre Vás najväčší osobný cieľ v rámci pôsobenia na poste generálneho riaditeľa Spoločného výskumného centra?
Mám víziu urobiť zo Spoločného výskumného centra svetového lídra v transformácii poznatkov do podpory sektorových politík. Je to špecifická úloha, ale bol by som rád, keby sme v tejto oblasti robili čo najlepšiu prácu, a aby sme čo najviac politických rozhodnutí podporili vedeckými poznatkami tak, aby boli správne a vizionárske.

V minulosti ste úspešne pôsobili vo vede a výskume ako geológ. Ostáva Vám pri vašich povinnostiach na geológiu ešte čas?
Priznám sa, že obe veci by sa už nedali zosúladiť tak, aby som sa im mohol adekvátne a poriadne venovať. Čiže už niekoľko rokov som viac manažér ako vedec.   

Odporučiť e-mailom

Komentáre

Prihláste sa na odber noviniek zo sveta vedy priamo do Vášho e-mailu

* povinné polia