Tím amerických vedcov zistil, ktoré špecifické mozgové bunky nám „predpovedanie“ budúcnosti umožňujú. Svoj výskum realizovali na opiciach, ale myslia si, že tieto bunky fungujú rovnako aj u človeka.

Keren Haroushová a Ziv Williams z Harvard Medical School v Bostone vyčlenili niekoľko opíc, aby hrali hru, ktorá sa používa na štúdium spolupráce. Opice sedeli vedľa seba a mali sa rozhodnúť, či budú, alebo nebudú spolupracovať so svojím spolusediacim pri pohybovaní pákovým ovládačom.

Ak ho opica posunula  k oranžovému krúžku, znamenalo to, že spolupracovať chce, ak ale páku otočila smerom k modrému trojuholníku, znamenalo to pravý opak. Žiadne zo zvierat nemohlo vidieť tvár toho druhého, ani náznak toho, čo si vyberie . 

Keď si obe opice vybrali oranžový krúžok, ktorý znamenal spoluprácu, dostali každá štyri kvapky ovocnej šťavy. Ak jedna spolupracovala a druhá nie, prvá opica dostala jednu kvapku a tá druhá šesť. Ak však odmietli spolupracovať obidve, dostali len po dvoch kvapkách.

V momente, keď si už opice vybrali, mohli vidieť, ako sa rozhodla tá druhá. Hra sa opakovala tisíc krát. A rovnako ako ľudia, boli opice viac ochotné podeliť sa o džús, a teda spolupracovať vtedy, keď zistili, že pri predchádzajúcom kole tá druhá urobila rovnako.

Možnosť nespolupracovať bola síce lákavá, keďže by daná opica získala oveľa viac džúsu. Hrozilo však, že bude v tom prípade v ďalšom kole ochudobnená opica voliť tú istú možnosť a obe získajú len dve kvapky.

Počas experimentu, o ktorom informoval medzinárodný vedecký časopis New Scientist, vedci zaznamenali mozgovú aktivitu buniek lokalizovaných v časti čelového laloku, ktorý sa nazýva predná cingulárna kôra. O tejto oblasti mozgu si vedci myslia, že zohráva významnú úlohu v procese rozhodovania.

Ukázalo sa, že s vykonávaním rozhodnutí je spojená aktivita jedného špecifického neurónu. Vedci však v experimente zistili, že v momente, keď je v hre dôležité predpovedať zámer protivníka, sa vnútri tej istej oblasti zaktivizuje iný celok neurónov, ktoré boli pravdepodobne zodpovedné za predvídanie krokov spoluhráčov. Podľa vedcov preto tieto neuróny hrajú rolu pri predpovedaní zámerov druhých.

Aby vedci výsledky výskumu potvrdili, zopakovali experiment s tými istými opicami, ktoré však nechali hrať proti počítaču. Tu už boli opice menej ochotné spolupracovať.

Nakoniec vedci prerušili aktivitu týchto „predpovedajúcich“ neurónov tým, že ich znehybnili slabými elektrickými impulzmi vo chvíli, keď opice hrali medzi sebou. Aj v tomto prípade boli zvieratá menej ochotné spolupracovať, bez ohľadu na predchádzajúcu spoluprácu. Haroushová a Williams konštatovali, že ich objav môže prispieť k vývoju novej liečby takých chorôb, ako sú autizmus či rôzne sociálne poruchy.

ČTK