Požiadal vás už makak šeptom o ruku?

— Lenka Uherová

Či sa nám to páči, alebo nie, primáty a ľudia majú veľa spoločného – napríklad majú protistojný palec a vedia vzpriamene chodiť. Vedci z Princetonu teraz objavili ďalší spoločný znak, primáty sú vďaka rovnakej hlasovej anatómii schopné jasnej zrozumiteľnej reči.

Požiadal vás už makak šeptom o ruku?

Ilustračná fotografia, zdroj: pixabay.com/ Andrew_t8

Doteraz publikované štúdie zakladajúce sa na pitvách opíc konštatovali, že opice a ľudoopy dokážu urobiť len veľmi obmedzenú škálu zvukov. Vedci z Princeton University však v časopise Science Advances publikovali výsledky výskumu, ktoré hovoria niečo iné. Ich výskum dokazuje, že opice sú anatomicky vybavené na to, aby dokázali rozprávať. Nevedia to vraj ale preto, pretože nemajú mozgové štruktúry, vďaka ktorým by sa ľudský jazyk dokázali naučiť.

Je to v mozgu

Výskumný tím použil na zachytenie vokálnej anatómie makakov röntgenové videá, ktoré zobrazovali napríklad ich jazyk, pery, či hrtan počas toho, ako komunikovali.

Tieto videá vedci vo VUB Artificial Intelligence Laboratory v Belgicku vložili do počítačového modelu schopného predvídať a simulovať hlasový rozsah makakov na základe ich fyzikálnych vlastností. Reč makakov obyčajne pripomína akési chrochtanie.

Po vložení do počítačového modelu znela ako jemná šeptavá žiadosť o ruku.

Podľa autora štúdie, psychológa Asifa Ghazanfara z Princeton Neuroscience Institute, sa ale tento nález vzťahuje iba na makakov. „Teraz nikto nemôže povedať, že je to vokálna anatómia, ktorá bráni opiciam v tom, aby dokázali rozprávať, musí to byť niečo v mozgu,“ uvádza vo svojom vyhlásení. Zároveň dodáva, že výskum by sa teraz mal upriamiť práve na zistenie toho, čo robí ľudský mozog ohľadom reči taký jedinečný.

Jedinečná

Ľudská reč pramení zo zvuku, ktorý vzniká v hrtane, kde sú dve pružné blany, hlasivky, ktoré sa pri reči napnú a tak medzi nimi vznikne úzka hlasová štrbina. Prúdom vzduchu z pľúc sa hlasivky rozkmitajú, čím vo vzduchu na druhej strane hlasiviek vzniká pravidelné kolísanie, ktoré sa šíri cez ústa do okolia ako zvukové vlnenie. To nazývame hlasom.

Videá ukázali, že makak je schopný vďaka hlasovému traktu produkovať zrozumiteľné samohlásky, dokonca aj celé vety, chýba mu iba nervová schopnosť rozprávať.  

Laurie Santos profesorka psychológie na Univerzite Yale, ktorá sa oboznámila s výskumom sa zamýšľa nad otázkou, že ak majú tak staré druhy, akým je makak vyvinutý vokálny trakt schopný reči, prečo sa táto ich danosť ani u starších primátov nepretavila do schopnosti reči podobnej tej ľudskej.

Vďaka týmto výsledkom a podobnosti s ľudskou anatómiou, môžu makaky slúžiť ako model pre pochopenie skorého vývoja ľudskej reči a ďalší výskum by nám tiež mohol pomôcť pochopiť, čo je poškodené, keď nie sme schopní rozprávať.

Ahoj

Napriek tomu, že spomínaný výskum z Princeton University označuje makakov ako jediných primátov, ktoré majú rečové ústrojenstvo, iný výskum publikovaný v odbornom časopise Scientifiic Reports z júla tohto roku ukázal, že aj orangutan vie ovládať svoj hlas a naučiť sa vytvárať nové zvuky.

Vedcom sa to podarilo dokázať, keď sledovali orangutana Rockyho zo zoo v americkom Indianapolise, ktorý dokáže napodobniť ľudskú reč. Nahrávali Rockyho zvuky, ktoré neskôr porovnali so 120 nahratými zvukmi orangutanov z divočiny, i zajatia. Zvuky neboli vôbec podobné, Rocky sa ich teda musel naučiť. Po svojom ošetrovateľovi tiež vie napríklad zopakovať aj slovo „ahoj“.

„Teraz sme v lepšej pozícii, aby sme mohli premýšľať o tom, ako do seba zapadajú jednotlivé kúsky skladačky vývoja reči,“ povedal pre BBC autor štúdie, Adriano Lameira z Amsterdam University.

Zdroj: Youtube

Odporučiť e-mailom

Komentáre

Prihláste sa na odber noviniek zo sveta vedy priamo do Vášho e-mailu

* povinné polia