1. Gravitačné vlny žijú!

Nežijú doslovne, ale článok magazínu Nature, ktorý minulý rok vyšiel pod názvom „Objav gravitačných vĺn je teraz oficiálne mŕtvy“ bol tento rok oficiálne vyvrátený. Správa o ich potvrdení ich existencie tak potešila zasvätených vedcov, že niektorí z nich neudržali svoju radosť na uzde a prezradili objav svetu ešte predtým, než to bolo oficiálne povolené.

Existenciu gravitačných vĺn predpokladal už Albert Einstein a ich dopĺňa chýbajúci kus skladačky jeho teórie relativity. Gravitačné vlny sú na míle vzdialené čomukoľvek, čo sme doteraz poznali, a predsa majú niečo spoločné aj s vlnami, ktoré sú nám známe. Či už ide o tie vodné, do ktorých sa s radosťou vrháme, alebo akustické, či elektromagnetické.

Vlny totiž vo všeobecnosti znamenajú prenos vzruchov, a teda energie a hybnosti, bez prenosu hmoty. To spĺňajú aj tie gravitačné. Podobne ako svetlo však nepotrebujú hmotné prostredie. Ich pochopenie nie je jednoduché, ale po prečítaní článku Tomáša Blažeka, vedúceho Katedry teoretickej fyziky a didaktiky fyziky FMFI UK, zistíte, prečo už rýchlosť svetla nie je vôbec vhodný názov a čo to znamená, keď kmitá priestor. 

2. Super ťažké novinky

Rodina chemických prvkov privítala začiatkom roka do Periodickej tabuľky až štyroch nových členov. Objavili ich vedci z Japonska, Ruska a Spojených štátov, a keďže majú protónové čísla 113, 115, 117 a 118, všetci sú super ťažkí.

Toto označenie vyplýva z ich postavenia v periodickej tabuľke, kde doplnili siedmu periódu podľa počtu protónov a neutrónov v každom z ich atómov. Novoobjavené prvky majú dokonca najvyššie počty protónov a neutrónov spomedzi všetkých. Super ťažké prvky sú syntetizované v extrémne malých množstvách desiatok až stoviek atómov a majú tiež extrémne krátku dobu existencie – len niekoľko stotín sekundy. 

Názvy navrhli v júli laboratóriá, v ktorých dané prvky oficiálne objavili. Podmienkou bolo, že môžu byť pomenované len po jednej z ich chemických, alebo fyzikálnych vlastností, mytologickej postave, mieste, krajine, alebo vedcovi. V decembri ich schválila Medzinárodná únia pre čistú a aplikovanú chémiu (IUPAC) a tak nové prvky dostali pomenovanie nihónium (Nh), moskóvium (Mc), tenés (Ts) a oganesón (Og).

3. Niekedy stačia mobil a šošovka 

Za jedným z nápadov, ktoré nám najviac prirástli k srdcu, stojí medička Adriána Furdová. Slovenka strávila mesiac v nemocnici v Južnom Sudáne, kde spolu s tímom lekárov vyšetrovala ostrozrakosť a očné pozadie pacientov. Tím tam vycestoval, aby miestnym vyšetrili zrak a odovzdali dioptrické okuliare, ktoré sa na Slovensku vyzbierali.

Foto: archív Adriány Furdovej

V rozvojových krajinách je riadne lekárske vybavenie často neodstupné a priam nemysliteľné. Adriána Furdová sa však vynašla a s lekármi na prehliadku prednej časti oka využívali obyčajný fotoaparát a na vyšetrenie očného pozadia vymysleli novú metódu.

Nový spôsob funguje na princípe nepriamej oftalmoskopie, no zdrojom svetla je klasický LED blesk na smartfóne. Lekári ním zasvietia z určitej vzdialenosti do oka pacienta, pred ktoré dajú Volkovu šošovku s hodnotou plus 20 dioptrií. Vďaka tomu uvidia jasný, skutočný a stereoskopicky obrátený obraz očného pozadia.

Očné pozadie môžu navyše aj odfotiť a snímky ďalej analyzovať, čo s klasickým oftalmoskopom nemôžu.

4. Šedivieme vinou genetiky

Vedci z anglickej University College London prišli tento rok s tvrdením, že vystopovali prvý gén, ktorý je zodpovedný za šedivenie našej „koruny krásy“. To podporilo ich teóriu, že šedivenie je záležitosťou genetiky.

V štúdii zverejnenej v časopise Nature sa uvádza, že gén IRF4 vedci sledovali v podrobnej analýze genómov a vlasových farieb u viac ako 6000 jednotlivcov v piatich krajinách Latinskej Ameriky.

Gén je známy tým, že ovplyvňuje farbu našich vlasov, ale so šedivením doteraz spájaný nebol. Podieľa sa totiž najmä na regulácii výrobe a skladovaní melanínu, pigmentu, ktorý určuje farbu vlasov, kože, či očí.

Vedcom by objav mohol pochopiť biologické aspekty ľudského starnutia a tiež by mohol pomôcť v rozvoji forenzných technológií.

Ilustračná fotografia, zdroj: pixabay.com/agnesti

5. Probiotiká pomáhajú mozgu

Iránski vedci z Kashan University of Medical Sciences a Islamic Azad University v Teheráne zverejnili v novembri tohto roku štúdiu, podľa ktorej existuje prekvapivo úzke spojenie medzi probiotikami a našou pamäťou.

Podľa výsledkov klinickej štúdie zverejnenej v časopise Frontiers in Aging Neuroscience totiž už 12 týždňové každodenné užívanie probiotických laktobacilov a Bifidobacterium baktérií mierne zlepšuje stav pacientov, ktorí dlhodobo trpia Alzheimerovou chorobou.

Vedci už dlhšie predpokladali, že v našom tele existuje obojsmerná komunikácia medzi črevnou mikroflórou, tráviacim traktom a mozgom, ktorú sprostredkovávajú nervový a imunitný systém a hormóny.

Niektoré testy súvisiace s týmto prepojením prebiehali ešte v roku 2010 a ukázalo sa, že probiotiká podporujú pamäť a učenie a znižujú stavy úzkosti a depresie, či príznaky obsedantno-kompulzívnej poruchy. No pred touto štúdiou mali vedci iba veľmi obmedzenú predstavu o tom, ako probiotiká ovplyvňujú kognitívne, čiže poznávacie funkcie.

6. Najväčší hrob Hadej dynastie

Pralesy Guatemaly, Mexika a Belize skrývajú ešte množstvo archeologických tajomstiev. Tento rok sa počas archeologického výskumu v mayskom meste Xunantunich na rieke Mopan (západné Belize) našiel bohatý hrob umiestnený v pyramíde.

Hrob má zhruba 1300 rokov a nachádzal sa pod schodiskom pyramidálnej budovy. Podľa zistenia antropológa do hrobu uložili 20 až 30-ročného muža, ktorý bol dobre stavaný a pravdepodobne mal výbornú fyzickú kondíciu. Našlo sa v ňom tiež 6 jadeitových perál a 13 obsidiánových čepelí, kosti jaguárov a jeleňov, či keramika.

Výskum mayskeho mesta Xunantunich priniesol fascinujúce objavy. Foto: Jaime Awe

Pri výskume schodiska stavby a hrobu sa navyše našla aj časť panelu s nápisom, ktorý pochádzal z mayského mesta Caracol vzdialeného 42 km. Ak vás zaujíma, čo na ňom bolo napísané, prečítajte si článok od nášho kolegu Branislava Kováraz partnerského portálu Historyweb.sk.

7. Nová Zem na obzore

Už minulý rok sa šepkalo, že vedci tesne za našou slnečnou sústavou objavili „súrodenca“ Zeme, ktorý je od svojej dvojičky iba 1,3-krát ťažší a vzdialený „len“ štyri svetelné roky. To by znamenalo, že by naša generácia ešte mohla teoreticky vkročiť na sesterskú planétu.

Predpoklad sa potvrdil a za objavom stoja vedci z Európskeho južného observatória (ESO) v Čile. Podľa správy, ktorú publikovali v časopise Nature, sa planéta schovávala v takzvanej „obývateľnej zóne“ v súhvezdí Kentaur, v blízkosti najbližšej hviezdy k našej slnečnej sústave pomenovanej Proxima Centauri. Podľa nej ho preto nazvali Proxima b.

Proxima Centauri, archív ESA/Hubble & NASA

Existenciu planéty naznačil ešte v roku 2000 spektograf ESO. Dohady sa potvrdili až v januári 2016, keď kampaň za odhalenie planéty spustil astronóm Guillem Anglada-Escudé z Queen Mary University v Londýne.

Vedci sa teraz budú snažiť nájsť na povrchu planéty kvapalnú vodu, či dokázať existenciu atmosféry chrániacej planétu pred nepriaznivými vplyvmi červeného trpaslíka Proxima Centauri.

8. Skúsme pochopiť demenciu

Aplikácií sa každý rok vyvíjajú stovky a ponúkajú nám najrôznejšie možnosti zábavy, práce, či štúdia. Niektoré však pre nás tento rok vynikli nad tie ostatné. Jednou z nich je aj A Walk Through Dementia.

Britské výskumné centrum Alzheimer’s Research UK nám chce prostredníctvom mobilnej aplikácie umožniť lepšie pochopenie pacientov s rôznymi formami demencie. V spoločnosti totiž prevláda predstava mierne zmätených a večne zabúdajúcich starkých, no demencia je omnoho vážnejšia a chorým často komplikuje život natoľko, že potrebujú neustálu asistenciu.

Aplikácia vás postupne prevedie troma základnými oblasťami bežného života a ukáže vám ako sa človek s týmto ochorením cíti v obchode, vonku a doma. Využiť pritom môžete Google Cardboard, špeciálne kartónové „okuliare“, vďaka ktorým sa ocitnete vo virtuálnej realite človeka s demenciou.
Ak totiž chceme toto ochorenie liečiť, musíme ho najskôr pochopiť.

Zdroj: youtube.com/AlzheimersResearch UK

9. Nový softvér z CERN-u pomôže so štúdiom jazykov

S tým, aby ste sa naučili nový jazyk, vám dnes dokážu pomôcť najrôznejšie knihy, kurzy, či nahrávky. Bývalý pracovník CERN-u, fyzik Mait Müntel mal ale s klasickými spôsobmi štúdia jazykov problém a rozhodol sa preto otestovať potenciál súčasných technológií. Výsledkom je program, ktorý sa študentovi adaptuje.

Müntel prepočítal množstvo slov, ktoré sa človek musí naučiť na to, aby sa dorozumel. Potom prepočítal, za ako dlho sa vieme naučiť nové informácie a dospel k presnému číslu – na ovládanie cudzieho jazyka na úrovni B1 nám stačí iba 200 hodín.

Vedec pre svoj program vytvoril databázu filmových titulkov, ktorú softvér aj používa, keďže titulky obsahujú práve konverzačné frázy a priamu reč. Po úspešnom testovaní vznikol estónsky startup Lingvist, ktorý využíva na rozbor jazykov analýzu veľkých dát, ktorou vedci zisťujú, čo je v danom jazyku najdôležitejšie.

10. Kocka vo vesmíre

Prvá slovenská družica síce vznikala niekoľko rokov, no oficiálne bola predstavená v január toho, s ktorým sa práve lúčime. Slovenská organizácia pre vesmírne aktivity (SOSA) vtedy verejnosti ukázala svoje veľdielo – družicu skCUBE, ktorú vyvinuli a postavili výhradne slovenskí inžinieri a vedci.

Nápad vznikol už v roku 2008 vedcom zo SOSA sa postupne podarilo zostrojiť stratosferickú sondu, pričom s jej konštrukciou začínali v „podpalubí“ hvezdárne v Partizánskom. Sonda absolvovala šestnásť úspešných letov, pričom najvyššie letela tesne na hranicu vesmíru do výšky približne 40 kilometrov nad povrch Zeme.

Projekt prvej slovenskej družice skCUBE from SOSA on Vimeo.

Názov skCUBE je pre družicu príznačný, keďže ide o malý satelit v tvare kocky. Napriek tomu, že jej rozmery dosahujú 10 krát 10 krát 10 centimetrov a váži len 1045 gramov, fungovať bude vo výške 450 až 720 kilometrov nad povrchom Zeme. Našu planétu pritom obletí rýchlosťou 28 tisíc kilometrov za hodinu zhruba raz za 90 minút.

Družica mala už v máji letieť na palube rakety Falcon 9. Jej štart sa však zatiaľ bohužiaľ posúva na neurčito. Vesmír totiž chyby neumožňuje.

Neostáva nám tak iné, ako slovenskej družici, ako aj všetkým ostatným už objaveným, či čakajúcim objavom a vynálezom a najmä vedcom, ktorí za nimi stoja, v menej celej našej redakcie popriať všetko len to najlepšie a veľa úspechov v ďalšom roku. Nech žije veda :)