Práca v noci a v rôznych časových zmenách sa už dlhšiu dobu považuje za možnú hrozbu pre ľudské zdravie. Podporuje napríklad tvorbu žalúdočných vredov, kardiovaskulárnych chorôb a niektorých typov rakoviny.

Vedci na obidvoch stranách Lamanšského kanálu posledných desať rokov skúmali, aký dopad má striedanie zmien na kognitívne schopnosti zamestnancov.

Výskum ukázal, že negatívne dopady striedania zmien na kognitívne schopnosti u človeka pretrvávajú najmenej päť rokov po ukončení podobnej práce. Miera a povaha dopadu je však u jednotlivcov veľmi rozdielna, poznamenal odborník z ústavu CNRS v juhofrancúzskom Toulouse Jean-Claude Marquiém, ktorý výskum koordinoval. Možnými dopadmi striedania zmien na ľudské zdravie sa podľa neho budú vedci naďalej zaoberať.

Nočné zmeny v pravidelnej kombinácii s dennými službami označili odborníci Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) už v roku 2007 za pravdepodobný spúšťač rakoviny. Narúšajú totiž biologický rytmus človeka. Švédska štúdia z roku 2011 varovala, že nočná práca zdvojnásobuje riziko, že mladého zamestnanca postihne roztrúsená skleróza. V roku 2012 francúzski vedci dospeli k záveru, že u žien pracujúcich v noci je riziko vzniku rakoviny pŕs asi o 30 percent vyššie ako u ostatných žien.

Autori najnovšieho francúzsko-britského výskumu majú niekoľko odporúčaní , ktoré by mohli obmedziť negatívne dopady striedania zmien. Zamestnanci  by napríklad mali mať stálu lekársku starostlivosť a zamestnávateľ  by mal ich prácu lepšie organizovať. Zamedzilo by sa tak narúšaniu ich  hlavnej fázy spánku.

Ľudia, ktorí pracovali i v noci, majú oproti ostatným väčšie problémy so spánkom i v dôchodku, uviedol profesor Derk-Jan Dijk z výskumného ústavu v grófstve Surrey v juhovýchodnom Anglicku.

„Teraz už pripúšťame, že striedanie zmien nie je pravdepodobne dobré pre naše fyzické zdravie. Okrem toho sa ukazuje, že je tým postihnutá aj funkcia mozgu. Myslím, že toto poznanie prekvapí veľa ľudí," povedal stanici BBC tento spoluautor nového výskumu.

ČTK