Z výsledkov, ktoré vedkyne zverejnili v americkom časopise Proceedings, vyplýva, že spomienky a fakty sa v mozgu detí ukladajú lepšie, ak sa po udalostiach bohatých na nové poznatky vyspia.

„Pretože sa malé deti veľa učia, spomínajú si a tiež veľa spia, sledovali sme deti vo veku od šesť do 12 mesiacov," povedala podľa agentúry DPA odborníčka na vývojovú psychológiu Sabine Seehagenová z Bochumskej porúrskej univerzity.

Psychologičky navštevovali doma viac ako 200 detí a pomocou „bábkového testu" skúmali  ich schopnosť zapamätať si.

Pri prvej návšteve prehrávali deťom pomocou bábok určité situácie. Pri ďalšom stretnutí pozorovali, ktoré z týchto dejov sa deti pokúšali napodobniť, keď opäť uvideli bábku.

Časť detí do štyroch hodín po predstavení aspoň pol hodinu spala, ostatné nespali vôbec, alebo spali len veľmi krátko. Inej, kontrolnej skupine detí neukázali pri prvej návšteve bábky vôbec. Tak mohli vedkyne pozorovať, ako deti spontánne reagujú na bábky.

Tie deti, ktoré si pospali, dokázali napodobniť výrazne viac dejov ako deti z kontrolnej skupiny. Úplne inak na tom boli deti, ktoré zostali hore. Tie si podľa štúdie nepamätali, čo im ženy predtým s bábkami predvádzali.

ČTK