Holandskí vedci otestovali bežcov hneď po pretekoch v maratóne, pričom prišli na to, že väčšina z nich mala zvýšenú hladinu proteínu troponín, ktorý sa spája s poškodením srdca.

Kardiovaskulárne ochorenia sa podľa štatistík umiestňujú na prvej pozícii v príčinách úmrtia v Európe. V roku 2012 tu zomrelo na komplikácie súvisiace so srdcom 37,9 percent zosnulých, zatiaľ čo rakovina zodpovedala za smrť v 25,8 percentách všetkých úmrtí.

Upozorňuje na riziko

Troponín je bielkovina, ktorá ak je človek zdravý, sa nachádza v srdcových bunkách a v bunkách kostrového svalstva, vďaka čomu umožňuje sťah svalu. Ak je ale srdcový, alebo kostrový sval poškodený, troponín sa dostáva do krvi a upozorňuje tak na možné riziká spojené so srdečnou aktivitou.

Otázkou je, či tieto zvýšené hladiny srdcového troponínu v prípade maratónskych bežcov naozaj poukazujú na poškodenie srdca, alebo je to iba jeden z dôsledkov námahy. Preskúmať to chcú vedci v rámci európskeho projektu CARDI-ACHE, ktorý sleduje dopad vytrvalostného cvičenia na srdce.

„Tieto nálezy zvýšených hladín troponínu potrebujú nejakú štúdiu, aby sme mohli určiť, či toto vyplavovanie troponínu je jednoducho fyziologické a nezávadné, alebo patologické a predpovedá určité riziko budúcich kardiovaskulárnych príhod," povedal pre magazín Horizont 2020 fyziológ Thijs Eijsvogels z Radboud University Medical Centre v Nijmegene, v Holandsku, ktorý pracuje na projekte.

Jeho výskum tiež nadväzuje na predchádzajúce zistenia kolegov z Liverpoolu, ktorí sa zaoberali zjazvením srdcového tkaniva u bývalých vytrvalostných športovcov. Zistili, že trvalé poškodenie srdcového tkaniva sa preukázalo až u polovice testovaných bývalých profesionálnych športovcov.

Môže ublížiť, ale hlavne pomáha

Negatívnymi vplyvmi behu sa v minulosti zaoberali aj iné štúdie. V roku 1996 skúmali vedci z American College of Cariology v Minesote štatistiky týkajúce sa množstva úmrtí vytrvalostných bežcov, ku ktorým došlo v dôsledku zlyhania srdca počas maratónu. Výsledky preukázali, že za 30 rokov bola úmrtnosť iba na úrovni 0,002 percenta.

V roku 2006 publikovala skupina vedcov v American Journal of Cardiology štúdiu, ktorá sa zaoberala vplyvom vytrvalostného behu na ľudské srdce. 60 bežcom odobrali krv pred a po Bostonskom maratóne v rokoch 2004 a 2005 a výsledky preukázali, že riziká spojené s kardiologickým zranením sú vyššie v prípade menej trénovaných bežcov.

Okrem určitých rizík má beh aj veľa priaznivých účinkov na naše telo. Vďaka uvoľňovaniu endorfínov, tak ako pri každom športe odbúrava stres, depresie a zlepšuje celkovú psychickú pohodu. Spomaľuje aj zmenšovanie vitálnej kapacity pľúc v dôsledku starnutia.

Pravidelné rekreačné behanie znižuje aj výskyt koronárnej choroby srdca, znižuje tlak a hladinu cholesterolu, chráni pred osteoporózou a znižuje hmotnosť. Zvyšuje hladinu energie, sexuálnu túžbu a schopnosť sústrediť sa, či zlepšuje spánok a imunitu voči chorobám.

Pre magazín Horizont 2020 to potvrdzuje aj Thijs Eijsvogels: „Vieme, že cvičenie je pre vás a vaše zdravie, najmä kardiovaskulárne zdravie, dobré". Rozhodne podľa neho vedci nechcú šíriť správu, že by ľudia mali menej cvičiť. Chce len aby tiež vedeli, že vytrvalostné intenzívne cvičenie so sebou prináša aj určité riziká.